Práce

Mgr. Peter Lančarič PhD.: Za oponou

Autor: Peter Lančarič
Výstavní soubor za 1. ročník
Vedoucí: Dita Pepe
Oponent: Neuveden
Inventární číslo:
Rok: 2023

Nevedomie je zdrojom väčšiny našich myšlienok, pocitov a činov. Využíva jazyk symbolov a prepracované komunikačné kanály – sny a predstavivosť. Tie si psychika vyvinula k tomu, aby spolu nevedomá a vedomá úroveň mohla hovoriť a pracovať. Naševedomé Ja, predstavuje len malý výsek psychiky. Obsahuje len tie osobnosti, tie vlastnosti, tie hodnoty a názory, ktoré sú v zornom poli ega, teda len to, čo je prístupné vedomiu. Jedná sa však o veľmi obmedzenú a nepresnú verziu toho, kým sme. Veľká časť nás samých a mnohé základne rysy nášho charakterusú obsiahnuté v nevedomí. Od nášho vedomého Ja, teda toho Ja, ktoré navonok prezentujeme, je nevedomie oddelené pomyselnou oponou. Fotografická séria Za oponou odkazuje na časť mysle, ktorú možno potláčame a utekáme pred ňou. Formou inscenovanej fotografie zviditeľňujem symboly z mojej „ríše snov“. Práve sny sú majstrovským dielom symbolickej komunikácie. Prevádzam neviditeľné formy nevedomia na obrazy, ktoré dokáže vedomá myseľ vnímať. Dochádza tak k stretnutiu s obrazmi. Táto vedomá účasť na imaginatívnych udalostiach, premieňa pasívne fantázie na aktívnu imagináciu. Stretnutie vedomej a nevedomej mysle, týmto spôsobom prelamuje niektoré bariéry – dočasne zdvíha „oponu“. Vzniká tak komunikácia medzi dvoma úrovňami psychiky. Nevedomie, časť mysle za oponou rozpráva v symboloch, nie preto, aby nás zmiatlo, ale preto, lebo je to jeho materský jazyk. Snažím sa porozumieť týmto symbolom a porozumieť tak viac sebe. Inscenovanie snov považujem za proces individuácie, teda otváranie sa svojmu celkovému bytostnému Ja. Fotografie majú „divadelný“ charakter a fungujú ako solitéry. Nevytvárajú teda úplne významovo prepojenú sériu, ale rovnako ako počas spánku, fotografiami prechádzame nelogicky medzi rôznymi obrazmi. Vzniká dynamická vizuálna mozaika zložená zo symbolov, ktoré vyjadrujú pohyby, konflikty, interakcie a vývoj veľkých energetických systémov v mojom nevedomí. Tieto výjavy z nevedomia sa snažím vizualizovať bez cenzúry vedomia a to aj napriek možnej diskreditácii. Vzniká tak akési napätie aj v rámci inscenácie, kedy moja vedomá časť s výjavom nesúhlasí, no zároveň ho akoby „terapeuticky” púšťa von. Vedomé postoje sú v nesúlade s formou akéhosi inštinktívneho Ja. Snažím sa čeliť nevedomiu tvárou v tvárou. Skúmať konflikt medzi životom navonok a nevedomými ideálmi, túžbami, strachmi Peter Lančarič Behind the Curtain The photographic series, "Behind the Curtain", alludes to a part of the mind that we may be repressing or hiding from. Through the form of staged photography, I bring to light symbols from my "dreamland". Dreams, in particular, are the perfect manifestation of symbolic communication. I convert the elusive forms of the unconscious into images that the conscious mind can perceive. Here, images play an important role. The conscious participation in creating palpable images transforms passive fantasies into active imagination. The merging of the conscious and unconscious in such a way breaks down certain barriers. It temporarily lifts the "curtain" and connects the two levels of the psyche. The unconscious is the part of the mind behind the curtain which speaks in symbols, not to confuse us, but because it is its mother tongue. I am trying to understand these symbols and thus understand myself. I see the enactment of dreams as a process of individuation, that is opening up to one's honest self. The photographs have a "theatrical" character. They are created in the studio and function as individual pieces. Thus, they do not form a semantically connected series. The photographs represent a series of different images which pass illogically from one to another, just as they do during a dream. What emerges is a dynamic visual mosaic composed of symbols that express the movements, conflicts, interactions, and development of large energy systems in the unconscious part of my mind. I try to visualize these scenes from the unconscious without the censorship of consciousness, despite possible discredit. This creates a kind of tension within the staging of the scene as well, where the conscious part of me disagrees with the arrangement but at the same time is forced to let it out, which feels almost "therapeutic". My conscious attitudes are at odds with my instinctive self. I try to face the unconscious head-on. To explore the conflict between life on the outside and my unconscious ideals, desires, or anxieties. Peter Lančarič